Na drahý štadión mohol štát prísť

20. 12. 2011  |  15:52

Štát si pri rekonštrukcii bratislavského zimného štadióna Ondreja Nepelu mohol lepšie kontrolovať peniaze, ktoré do nej vložil.

Ministerstvo školstva tak mohlo viac kontrolovať štátnu dotáciu viac ako štyridsať miliónov. Neurobilo tak. „Poskytovateľ dotácie (pozn. ministerstvo školstva) nezriadil kontrolný a monitorovací výbor,“ píše sa v správe Najvyššieho kontrolného úradu. „Musíme sa s výsledkami kontroly oboznámiť. Potom sa vyjadríme,“ reagovala pre HN hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková. Účet za obnovu zimného štadiónu sa nakoniec vyšplhal na 96 miliónov eur. Kontrolóri zistili, že to bolo dvojnásobne predražené oproti pôvodnému plánu.

Strata vplyvu

Vplyvu na rozhodovanie sa pritom vzdalo aj hlavné mesto Bratislava. A to aj napriek tomu, že susediaci hotel stavala akciovka Tehelné pole, v ktorej malo mesto štyridsaťpercentný podiel. V predstavenstve firmy nesedí ani jeden človek z mesta. „Nemohlo tak priamo ovplyvňovať agendu firmy,“ reagoval pre HN hovorca mesta Ľubomír Andrassy. „Hlavné mesto nevyužilo svoje práva akcionára navrhnúť do riadiacich a kontrolných orgánov svojich zástupcov,“ konštatuje v správe úrad. V predstavenstve akciovky figuruje podnikateľ Juraj Široký.

Štadión rekonštruovala firma Ingsteel, spájaná s osobou Juraja Širokého. „Zákazku získala na základe riadneho verejného obstarávania,“ povedal pre HN hovorca firmy Ján Kalafut. Konateľ Ingsteelu Juraj Škorvánek podľa medializovaných informácií pôsobil v minulosti aj v Širokého Váhostave. Obe firmy boli tiež údajne prepojené cez firmu IVG Váhostav. „Na osobu pána Širokého nie je spoločnosť prepojená personálne, finančne ani iným spôsobom,“ tvrdí Kalafut.

Zbytočné búranie

Správa NKÚ pritom poukázala aj na ďalšie sporné rozhodnutia. Jedným z nich je búranie priľahlého cyklistického štadióna. Len demolácia vyšla na viac ako štyristotisíc eur, dnes je zbúranisko opustené. „Do zbúrania bol funkčný,“ potvrdil pre HN prezident Slovenského zväzu cyklistiky Peter Privara. NKÚ konštatoval, že pri demolácii nebola „zabezpečená maximálna hospodárnosť využitia finančných prostriedkov“.

Na ďalších stotisíc eur vyšla komunikácia Slovenského zväzu ľadového hokeja s Generálnymi investíciami Bratislavy. Tie ho v rámci prípravy stavby požiadali o vyjadrenie, či navrhnutá ľadová plocha spĺňa požiadavky Medzinárodnej hokejovej federácie. Zväz potvrdil, že nemá pripomienky a navrhnuté riešenie je v súlade s požiadavkami. Stanovisko zopakoval aj druhýkrát po začatí rekonštrukcie. „Päť mesiacov po zahájení stavebných prác však predložil požiadavku na zmenu rozmerov ľadovej plochy v zmysle požiadaviek IIHF,“ konštatuje v správe úrad. Zapracovanie tejto zmeny stálo viac ako stotisíc eur. Hovorca zväzu Peter Dobiaš sa k tomuto postupu zväzu nevyjadril.

Zdroj: Milan Janásik, hnonline.sk