Aký štadión postavil Kmotrík a aké vznikajú vo svete
03.06.2019 | 06:34
Bratislavský štadión, na ktorom hráva ligu Slovan, postavil majiteľ tohto futbalového klubu Ivan Kmotrík, ktorý vyberal Strabag aj ďalších dodávateľov. Oligarcha naznačil, že chce zostať vlastníkom štadióna, zároveň však vypísal verejnú obchodnú súťaž na jeho prenájom. Tento spôsob hľadania nájomcu schválila vláda, minimálna ročná platba bude pritom milión eur plus podiel z tržieb z prevádzky. Hovorí sa aj o možnosti, že I. Kmotrík prenajme štadión sám sebe a následne ho predá s podpísanými nájomnými zmluvami štátu, ktorý má predkupné právo. S tým, že maximálna kúpna cena je 75,2 milióna eur, z ktorej by sa odrátala vyše 27-miliónová štátna dotácia.
S chybami krásy
V porovnaní s najmodernejšími zahraničnými štadiónmi nejde v prípade NFŠ o výnimočný projekt. Na naše pomery však možno hovoriť o nadštandardnom stánku. Podľa kritérií UEFA spadá do kategórie 4, čo umožňuje organizovanie veľkých podujatí.
Pozrite si galériu najzaujímavejších štadiónov
Investor podobu štadióna nehľadal v architektonickej súťaži, ale zákazku zadal priamo. I. Kmotrík si vybral architekta Karola Kállaya, ktorý veľmi nešpekuloval a štadión navrhol ako funkčný model obdĺžnika s tribúnami okolo ihriska, zvonku takmer s jednoliatou zaoblenou fasádou, so zníženou strechou nad jednou z tribún. Efektom vonkajšieho plášťa je, že sa dá farebne prispôsobiť – rovnaký prvok má napríklad futbalová Allianz Arena v Mníchove, ktorej nasvietenie sa mení podľa toho, ktorý klub hrá zápas.
Investor podobu NFŠ nehľadal v architektonickej súťaži, ktorá je dnes bežná, ale zákazku zadal priamo
Špecifikom bratislavského štadióna je kancelárska veža, vyrastajúca v jednom z rohov, ktorej časť konštrukcie vrátane dvoch nosných stĺpov zasahuje priamo do hľadiska – NFŠ má aj komerčný rozmer: okrem administratívy je tu nákupná pasáž a v susedstve vyrastajú byty z Kmotríkovho projektu Tehelné pole.
Tribúny štadióna pozostávajú z 98 častí. Sektor hostí oddeľuje plexisklo, čo narúša estetický dojem aj komfort divákov sledujúcich zápas akoby z akvária. Hoci ide o novostavbu, na štadióne sú aj „slepé“ miesta, teda sedadlá, z ktorých nie je úplný výhľad na hraciu plochu. To preto, že časti skyboxov a VIP miest trčia dopredu. Nepredávajú sa sem síce lístky a Slovan tieto miesta prekryl logom, no ani tak nejde o úplne bežnú záležitosť. Oba pásy na tribúne oddeľujú skyboxy s cieľom zabezpečiť súkromie ich návštevníkov. „Skyboxy sú dôležitou súčasťou príjmu. Keď si porovnáte stratu príjmu z tých desiatok miest alebo zo skyboxov, ktoré by prišli o svoj hlavný účel, ide o ekonomické riešenie,“ vysvetľoval v Hospodárskych novinách šéf akciovky NFŠ Pavel Komorník.
V centre mesta
Kapacita je 22 500 divákov, možno ju znížiť aj na 15-tisíc miest. V podzemných garážach pod štadiónom je 996 parkovacích stojísk. Na strešnej konštrukcii je 208 svetiel osvetľujúcich hraciu plochu. Strecha nezakrýva tribúny úplne, v prípade dažďa diváci v prvých radoch môžu zmoknúť. Zázemie je inak štandardné, technológie zahŕňajú kamerový systém s rozpoznávaním tvárí. Návštevníci majú k dispozícii 27 bufetov, fanshop, 29 toaliet, 42 vstupných turniketov a rovnaký počet skyboxov plus jeden prezidentský. Štadión využíva takzvanú zelenú energiu, skoro 50 percent tepla a vyše 70 percent chladu je z obnoviteľných zdrojov energie založených na tepelných čerpadlách typu voda/voda. Na zníženie nákladov sa využíva hydrogeológia pod štadiónom. Podľa P. Komorníka sa má projekt vykurovania štadióna využívať ako referenčný pre celý svet.
Bratislavský štadión je zasadený do širšieho centra, v zahraničí je pritom trend stavať štadióny skôr na okraji miest, čo je aj prípad spomínanej Allianz Areny. Aké problémy prináša štadión v centre z hľadiska dopravy a zhromažďovania ľudí, ukázal už prvý vypredaný zápas v marci, keď sa štadión otváral. Bajkalskú ulicu museli čiastočne uzavrieť, ľudia sa pohybovali po ceste, prichádzali hlavne verejnou dopravou, keďže parkovanie v okolí je náročné. Prístup k štadiónu je priamo „z ulice“, fanúšikovia však nemajú dosť priestoru na zhromažďovanie. Hlavné vstupné námestie k štadiónu oproti Trom vežiam je malé, vedú z neho schodiská priamo k vstupom na tribúny. Organizáciu chodcov bude treba premyslieť a zároveň motivovať návštevníkov na prístup zo všetkých strán.
Skvost v Londýne
Zhruba 11-násobne vyšší než v prípade NFŠ je rozpočet nového štadióna Tottenhamu, ktorý v Londýne otvorili tento rok v apríli a napokon stál zhruba jednu miliardu libier (1,17 miliardy eur). Z futbalových stánkov boli v Európe drahšie iba londýnsky Wembley a štadión Krestovskij v Petrohrade.
Tvorcovia štadióna v Tottenhame hovoria o tom, že vybudovali najmodernejší futbalový stánok na svete. Rovnako ako v Bratislave vznikol na mieste pôvodného štadióna, anglický súrodenec pojme 62 062 divákov. Tých prináša veľmi blízko k ihrisku, v prvom rade len päť metrov od plochy, a využíva tiež v Spojenom kráľovstve najstrmší odporúčaný – 35-percentný sklon tribún, čo umocňuje miskovitý tvar zvyšných častí hľadiska orientovaných k hlavnej južnej tribúne pre domácich fanúšikov. Tá pojme 17 500 ľudí – ide o ucelenú časť hľadiska, najväčšiu jednopodlažnú tribúnu v krajine. Označujú ju ako „zvukovú stenu“, vyniká na nej povzbudzovanie fanúšikov: špeciálne dizajnované panely na spodnej časti strechy minimalizujú únik hluku, ktorý produkuje dav, podobne ako na štadióne Borussie Dortmund. Štadión v Tottenhame navrhlo štúdio Populous, ktoré má v tejto sfére bohaté skúsenosti – stálo aj za ďalším londýnskym projektom Emirates Stadium, kde hráva Arsenal, či za rekonštrukciou štadióna Wembley.
Pre Tottenham vymysleli prakticky dva štadióny v jednom: hracia plocha sa dá zasunúť za 25 minút pod jednu z tribún, kde sa tráva chladí a chráni ju špeciálne svetlo. Uvoľní sa tak miesto pre umelý povrch, na ktorom sa hrajú zápasy NFL – liga v americkom futbale bude v Anglicku organizovať minimálne dva zápasy ročne.
Prémiové miesta pre fanúšikov zahŕňajú vyhrievané sedadlá s USB portmi a prístup do špeciálnych častí v zázemí. K dispozícii je 55 VIP salónikov, štyri nadštandardné suity s rozlohou 83 štvorcových metrov a tiež banketová sála s 520 miestami pre firemné akcie či konferencie. Pre členov je v útrobách štadióna aj reštaurácia s michelinovským menu, skylounge, teda najvyššie miesta na štadióne, kde si hostia môžu užiť panoramatický výhľad na Londýn, ako aj Tunnel club – privátny bar s reštauráciou, kde návštevníci cez presklenú stenu vidia hráčov prichádzajúcich tunelom zo šatní na ihrisko a majú tiež prístup k miestam na tribúne za domácou striedačkou.
Pre fanúšikov, ktorí nechcú minúť 19-tisíc libier za ročné prémiové členstvo pre dvoch ľudí, je k dispozícii fanzóna pod hlavnou tribúnou, nazvaná Market Place, so streetfoodovými prevádzkami, 65-metrovým barom kopírujúcim bránkovú čiaru (podľa architektov „najdlhším v Európe“) a dokonca vlastným minipivovarom. Celá zóna foodcourtu je v zasklenom päťposchodovom átriu presvetlená denným svetlom, predstavuje hlavný prístup pre fanúšikov prichádzajúcich z námestia pred štadiónom či zo stanice metra. Atrakciou aj pre nefutbalových návštevníkov je vonkajšia vyhliadka, ktorá záujemcu po schodoch dovedie až na priehľadnú časť strechy nad južnou tribúnou, odkiaľ sa na ihrisko pozerá zo 40 metrovej výšky.
Celý rozvoj v okolí štadióna Tottenhamu má širšiu podobu – počíta sa tu s výstavbou klubového múzea, retailovou časťou, s takmer 600 bytmi, hotelom so 180 lôžkami, so zdravotným strediskom, školou, supermarketom či s centrom pre extrémne športy. Do lokality to má priniesť 1 700 nových pracovných miest.
Futbal u zeleného krokodíla
O niečo viac divákov než na štadión Tottenhamu sa zmestí na spomínaný petrohradský štadión Krestovskij s kapacitou 68-tisíc ľudí, ktorý otvorili v roku 2017. V tvare vesmírnej lode ho navrhol známy japonský architekt Kišó Kurokawa, ktorý zomrel v roku 2007. Štadión viackrát prekresľovali a zvyšovali jeho kapacitu po tom, čo Rusom pridelili organizovanie majstrovstiev sveta v roku 2018. Viedlo to k výraznému predraženiu projektu, celkové náklady údajne presiahli miliardu eur. Štadión má takisto odsúvateľné ihrisko, ktoré sa pri iných podujatiach „skryje“ mimo štadióna a ochráni trávnik. Architektonicky ide o mohutný sedemposchodový štadión siahajúci do výšky 79 metrov so zatvárateľnou strechou, ktorú podopiera osem železobetónových pylónov. Striebornosivý vzhľad exteriéru vytvárajú hliníkové kompozitné panely. Použité materiály zahŕňajú antigrafitový náter, chemické prostriedky použili aj na ochranu systému v kupolovitej sekcii posuvnej strechy.
V Katare okrem štadióna budujú celkom novú štvrť
Jedným z najmajestátnejších futbalových štadiónov na svete je londýnsky Wembley, ktorý v roku 2007 rekonštruovali za vyše 800 miliónov eur. Vznikol tak moderný stánok pre 90-tisíc divákov, kde svoje zápasy hráva anglická reprezentácia. Štadión má kilometrový obvod a objem štyri milióny kubíkov, teda taký ako 25-tisíc londýnskych doubledeckerov. Architektonicky význačným prvkom je veľký oblúk nad severnou tribúnou siahajúci do výšky 133 metrov, ktorý patrí k dominantám mesta. Má nielen dekoratívnu funkciu, tvorí oporu pre strešnú konštrukciu. Vďaka tomu nie sú v hľadisku žiadne stĺpy, ktoré by prekážali vo výhľade.
Tak trochu architektonický „úlet“ je štadión Timsah Arena tureckého klubu Bursaspor. Má vzhľad zeleného krokodíla – odkazujúc na prezývku klubu. Otvorili ho v roku 2015, zmestí sa tam vyše 43-tisíc divákov. Novým štadiónom v Turecku je aj Vodafone Park v Istanbule, ktorý je domovom klubu Besiktas. Spĺňa kritériá inteligentného štadióna – je vybavený systémom StadiumVision, ktorý dodáva americká technologická firma Cisco. Okrem vysokorýchlostného internetového pripojenia zahŕňa HD video na televízoroch po celom štadióne. Vychytávkou pre divákov na VIP miestach sú malé obrazovky v opierkach sedadiel v rade pred nimi, kde môžu sledovať opakované zábery z diania na ihrisku, informácie o hráčoch a podobne. Štadión je v bezprostrednej blízkosti Bosporu, oddeľujúceho Európu od Ázie, východná tribúna sa výškou prispôsobila tomu, aby nenarúšala siluetu prielivu.
Hniezdo aj africká nádoba
Aj mimo Európy je mnoho inšpiratívnych stánkov. Americký AT&T Stadium v Texase otvorili v roku 2009. Má 80-tisíc miest na sedenie, ale so zónami na státie pojme 105-tisíc ľudí. Zápasy tu hráva tím Dallas Cowboys, okrem zápasov NFL sa tu koná veľa koncertov. Kupolovitá strecha je k zemi ukotvená piliermi na oboch stranách, takisto je zaťahovateľná. Na štadióne je veľká obrazovka s rozmermi 55 x 22 metrov. Interiér okrem eskalátorov obsahuje aj dekoratívne maľby umelcov.
V Južnej Afrike priniesli futbalové majstrovstvá sveta v roku 2010 rekonštrukciu viacerých štadiónov vrátane stánku Soccer City v Johannesburgu, kde sa hral aj finálový zápas. Štadión pre takmer 95-tisíc divákov takisto nemá miesta s obmedzeným výhľadom a žiadny divák zároveň nesedí viac ako 100 metrov od ihriska. Zvonku pripomína tradičnú africkú nádobu kalabaš, pod ktorou horí oheň – efekt robí za tmy svetelný pás v spodnej časti obvodu fasády v kombinácii s jej mozaikovým stvárnením.
Najbližší futbalový šampionát bude v roku 2022 v Katare. V bohatej arabskej krajine sa vrhli do vybudovania kompletnej infraštruktúry s viacerými novými štadiónmi. Ten, na ktorom sa bude hrať otvárací aj finálový zápas, nesie názov Lusail a okrem samotného stánku v jeho okolí budujú celkom novú rovnomennú štvrť. Štadión pojme 80-tisíc fanúšikov, vzhľadom na klímu v regióne má zdokonalený chladiaci systém, ktorý zabezpečí komfort hráčov aj divákov. Je prácou známeho architektonického štúdia Foster + Partners, ktoré navrhlo zaujímavú zlatú fasádu. Inšpirácia pochádza z tradičnej arabskej architektúry a lokálnych remeselných tradícií. Štadión má byť hotový v roku 2020. Po skončení šampionátu sa má transformovať na komunitný priestor, v ktorom bude škola, obchody, kaviarne, menšie športoviská aj klinika.
Skvosty medzi štadiónmi už pritom v Ázii majú: obrovský národný štadión v Číne, známy tiež ako Vtáčie hniezdo, hostil aj otvárací ceremoniál počas olympiády v Pekingu v roku 2008. Štadión pozostáva z dvoch „vrstiev“ – vnútornej betónovej polgule s hľadiskom a vonkajšieho oceľového rámu okolo nej. Švajčiarski architekti Jacques Herzog a Pierre de Meuron sa inšpirovali čínskou keramikou. Rúrky pod hracou plochou zabezpečujú chladenie či vyhrievanie podľa potreby. Susediaci zberač dažďovej vody ju filtruje pred tým, ako sa použije na polievanie trávnika.
Aj v Singapure majú monumentálny národný štadión, otvorený v roku 2014. Rozpätím 310 metrov a plochou 75-tisíc štvorcových metrov je najväčšou voľne stojacou kupolou na svete, zmestili by sa doň štyri airbusy A 380. Získal ocenenie za svetový architektonický dizajn roka. Štadión pre 55-tisíc divákov má svetový primát v tom, že ho môžu využívať na atletické preteky, futbalové, ragbyové a kriketové zápasy. Ak sa nepoužíva bežecká dráha, hľadisko sa dá konfigurovať a 30-tisíc sedadiel možno posunúť o 12,5 metra dopredu, aby boli diváci bližšie k dianiu.
Do tretice: národný štadión na Taiwane, kam sa takisto vojde 55-tisíc ľudí, je prvý na svete, ktorý na svoju prevádzku využíva takmer 100-percentne solárnu energiu. Vďačí za to skoro 9-tisíc fotovoltickým panelom na svojej polšpirálovitej fasáde, pripomínajúcej draka. Navrhol ho japonský architekt Tojoo Itó, držiteľ prestížnej Pritzkerovej ceny, prezývanej aj „architektonická nobelovka“. Energiu, ktorú štadión vyprodukuje, keď sa zápasy nehrajú, používajú v priľahlej štvrti, ročne ide o viac ako milión kilowatthodín.
zdroj:Reality trend 3.6.2019
Zpět na Stavebnictví aktuálně