Dostane Bratislava nový kultúrny priestor?
14. 7. 2019 | 11:52
Na chabo osvetlenom nábreží Dunaja neďaleko pamätníka židovského rabína Chatama Sófera sa prechádzajú hlúčiky študentov v spoločenskom oblečení. Niektorí mladíci postávajú s cigaretami pri kamennom zábradlí pri rieke, ďalší hľadajú vhodné kríky, do ktorých chcú ukryť v igelitke zabalenú fľašu s lacným tvrdým alkoholom. Je koniec októbra 2010 a bratislavská Univerzita Komenského organizuje svoju pravidelnú beániu.
To je len jedna z mnohých spomienok na legendárne priestory bratislavského Parku kultúry a oddychu. Okrem univerzitných beánií budova dokončená v roku 1955 počas svojej existencie hostila nespočetné množstvo festivalov, koncertov, tanečných predstavení, plesov, prednášok, konferencií či súťaží.
Práve univerzitná beánia v októbri 2010 bola jednou z posledných akcií. O necelé dva mesiace neskôr ju nový vlastník budovy, spoločnosť Henbury Development, definitívne zavrela.Budovu, ku ktorej si mnoho ľudí vytvorilo citový vzťah, nezachránili protesty aktivistov ani súdne žaloby. V roku 2015 sa do nej zahryzli ťažké mechanizmy a pomaly išla k zemi. O necelých päť rokov neskôr sa však o Parku kultúry a oddychu, teda PKO, začína znova hovoriť.
„Chcel by som, aby mala Bratislava svoj vlastný moderný a flexibilný kultúrny priestor. Je to môj sen a moja výzva,“ prezradil pre TREND bratislavský primátor Matúš Vallo.
Nová koncertná sála
Úvahy o novom multifunkčnom kultúrnom priestore v Bratislave ešte v tejto fáze nie sú ani len na papieri. Malo by však ísť o novú koncertnú sálu pre niekoľko tisíc ľudí, ktorá by mohla Bratislavu dostať na lepšie miesto v rámci koncertnej mapy Európy.
„Je hanba, že mesto nemá vlastné priestory, kde by sa mohlo starať o rozvíjanie kultúry v meste,“ myslí si Katarína Šimončičová, ružinovská miestna poslankyňa a aktivistka, ktorá dlhodobo bojovala za zachovanie starého PKO na nábreží Dunaja.
Budovy, ktoré sa dnes ponúkajú pri príprave koncertov, sú nevyhovujúce. Na jednej strane sú priestory v MMC či Babylone príliš malé, na druhej strane Národné tenisové centrum či zimný štadión sú priveľké a príliš nákladné.
„Hľadáme spôsob, ako sa k takejto hale dostať, ako a kde ju postaviť alebo zabezpečiť. Keď budú mať plány nejakú váhu, určite ich zverejníme,“ hovorí M. Vallo. O plánoch na vybudovanie nových kultúrno-spoločenských priestorov už počula aj K. Šimončičová, ale o ich umiestnení nič bližšie povedať nevie.Developer čaká na povolenia
Na mieste bývalého PKO na nábreží Dunaja by ako náhrada kultúrnych priestorov po dlhom vyjednávaní malo vzniknúť aspoň planetárium a mediatéka. Kedy by celý projekt mohol byť realitou, je v tomto okamihu nejasné.
Ešte na jeseň 2018 developeri, ktorými sú spoločnosť Cresco Group a J&T Real Estate, odhadovali, že by sa s výstavbou mohlo začať v marci 2019. Do dnešného dňa však ešte stále nemajú k dispozícii rozhodnutie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a tak sa začiatok prác stále odkladá.
„Aktuálne je projekt v záverečnej fáze procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ hovorí marketingový riaditeľ spoločnosti Cresco Group Pavel Baslík. Presnejší odhad, kedy by sa s výstavbou mohlo začať, neuviedol.
Pozemky pod celým bývalým PKO patria spoločnosti Woal, čo je bývalý Henbury Development vlastnený cyperskými spoločnosťami, založený obomi developermi. Aj keď sú obe spoločnosti spojené v jednej firme, každá z nich si projekt bude realizovať samostatne.
zdroj:Reality trend 14.7.2019
Späť na Stavebníctvo aktuálne