Hurbanove kasárne môžu oživiť Kollárko, pozrite si návrhy študentov
16. 3. 2018 | 15:48
Hurbanove kasárne môžu oživiť Kollárko, pozrite si návrhy študentov
Historické Hurbanove kasárne na Kollárovom námestí v centre Bratislavy by sa mohli premeniť na živé centrum pre umeleckú a kreatívnu komunitu s netypickými formami bývania. Oživenie areálu, ktorý už osem rokov neslúži armáde a sídli v ňom múzeum dizajnu, by pomohlo celej lokalite, skultúrnilo zanedbanú spodnú časť námestia a prepojenie Starého a Nového Mesta z Obchodnej cez Mickiewiczovu a Krížnu ulicu. Študentské návrhy ukazujú, ako by sa to mohlo podariť.
Projektu rekonštrukcie historického areálu bývalých kasární sa v zimnom semestri venovala stovka študentov Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zadaním bolo preskúmať možnosti zveľadenia lokality.
Návrhy mali ukázať, ako možno spojiť bývanie, prácu, zábavu a oddych v jednom komplexe aj neštandardnými typológiami priestorov. Premena má podporiť komunitný život v rámci areálu aj prepojenie s okolím, podporiť mladé rodiny napojené na kreatívnu komunitu a integráciu rôznych sociálnych skupín.
Nápady bez obmedzení
Študenti mali bez obmedzení preskúmať a vyhodnotiť, ktoré časti historického areálu sú hodné zachovania a ktoré by sa mohli zbúrať. Pri premene mali využiť stratégiu vrstvenia, pridávania, mutácie a transformácie, prípadne ich kombináciu, ale mali pracovať s duchom bývalých kasární. Zároveň mali pracovať s novými trendmi zdrojov energií, spracovania odpadov, hospodárenia s dažďovou vodou alebo mestských fariem.
Výsledkom mal byť komplex, ktorý sa stane urýchľovačom rozvoja celého územia, nielen Kollárovho námestia, ale aj Obchodnej, Mickiewiczovej a Špitálskej ulice a otvorí sa smerom k mestu.
Zadanie riešenia Hurbanových kasární nadväzuje na predchádzajúcu spoluprácu fakulty so štúdiom Architekti Šebo Lichý a ich spoločnosťou ITB Development pri návrhu riešenia Mickiewiczovej ulice. Práve po tejto skúsenosti oslovil profesor Robert Špaček architektov, aby sa podieľali na vytvorení zadania pre študentov.
„Vo viacerých návrhoch sú inšpiratívne podnety. Študenti s nezaťaženým myslením odvážne prinášajú nápady doplniť priestory o nové objekty a často tým menia urbanistické parametre priestoru, dávajú mu nové impulzy,“ hovorí Tomáš Šebo.
Zapojiť uzavretý areál do mesta
Architekt verí, že všade vo svete sú práve verejno-prospešné stavby tým impulzom, ktorý spúšťa oživovanie a zveľaďovanie štvrtí. Často sa takéto stavby cielene umiestňujú do štvrtí, ktorým majú pomôcť rozvíjať sa. Existuje teda reálna šanca, že rozsiahly areál Hurbanových kasární, ktorý má veľkolepé priestory nielen v interiéroch, ale aj pred budovou a na nádvorí, by bolo možné prepojiť s okolitými bodmi, čo by pomohlo celému priestoru v širšom kontexte.
Práve Hurbanove kasárne sa javili ako veľmi dobrá príležitosť pre to, aby mladé talenty preskúmali silu tejto lokality. Zadanie bolo nad rámec tretiackych osnov, no zároveň výzvou, ktorú by študenti mohli podchytiť. Ide totiž o súbor priestorov pre umeleckú komunitu prepojený s historickými a výstavnými priestormi súčasnej galérie, nie iba bytovka, ktorej návrh sa štandardne tretiakom zadáva.
Spomedzi všetkých odovzdaných návrhov si môže verejnosť pozrieť 30 najlepších priamo v priestoroch Hurbanových kasární. Cieľom výstavy je vyvolať diskusiu a následný záujem verejnosti a odborníkov by mohol viesť k reálnym krokom oživenia lokality. Od vlastníka areálu, ministerstva kultúry, ktoré je potenciálnym investorom premeny, si sľubuje šancu, že pri dobrej koordinácii viacerých inštitúcií môže vzniknúť živé centrum pre umeleckú komunitu.
„Snažíme sa túto tému prezentovať verejne a boli by sme radi, keby sa nepremárnila šanca využiť potenciál tejto budovy, ktorá môže mať veľký prínos. Chceme do diskusie prizvať všetky zainteresované strany,“ zdôrazňuje T. Šebo.
Práve vo vernisáži študentských prác vidí príležitosť na stretnutie so zástupcami mesta, poslancami, predstaviteľmi ministerstva kultúry a ďalších kompetentných inštitúcií.
Výstava študentských návrhov revitalizácie Hurbanových kasární nazvaná Hurbanove kasárne bez/pre ľudí potrvá do 29. marca v Galérii Satelit priamo v kasárňach na Kollárovom námestí 10.
Pre armádu slúžili 150 rokov
Hurbanove kasárne slúžili armáde od roku 1862, sídlil tu aj Armádny umelecký súbor. V roku 2010 ich ministerstvo obrany označilo za nepotrebný majetok a ponúklo iným štátnym inštitúciám. Záujem prejavili ministerstvá kultúry a vnútra, generálna prokuratúra a Ústav pamäti národa.
O prevode objektu na rezort kultúry rozhodla komisia na základe návrhu využitia a jeho finančného krytia. Administratívnu budovu nadobudlo ministerstvo vnútra, ktoré ju chcelo využívať ako Archív mesta Bratislavy. Neskôr sa však rozhodlo o jeho odčlenení od štátneho archívu.
Už v lete 2011 sa uskutočnil workshop na tému Čo ďalej s Hurbanovými kasárňami? Zúčastnilo sa na ňom 34 študentov architektúry z 15 európskych krajín, vrátane Slovenska. Cieľom desaťdňového podujatia bolo vytvoriť impulz na tvorbu názorov o budúcom funkčnom využití a ponúknuť ministerstvu kultúry ideové návrhy.
Minister kultúry Daniel Krajcer v roku 2012 predstavil projekt premeny bývalých kasární na multifunkčné centrum umenia pre prezentáciu štátnej aj nezávislej kultúry. Počítal s rekonštrukciou za 15 miliónov eur a vyhlásením architektonickej súťaže. V rovnakom čase informovalo Slovenské centrum dizajnu patriace pod rezort kultúry záujem zriadiť v Hurbanových kasárňach múzeum dizajnu.
O rok neskôr Krajcerov nástupca Marek Maďarič označil jeho projekt za nerealistický, nie veľmi prepracovaný koncepčný zámer. Časť areálu napokon slúži od leta 2014 Slovenskému múzeu dizajnu a Galérii Satelit. Ministerstvo kultúry však uvažuje aj nad vytvorením Centra inovácií. Celý komplex tvorí 10-tisíc štvorcových metrov kancelárskych priestorov, tritisíc štvorcových metrov skladov, garáže a parkovacie plochy na nádvorí.
Zdroj: 16.03.2018, 05:03 | Daniel Suchý | © 2018 News and Media Holding // https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/hurbanove-kasarne-mozu-ozivit-kollarko-pozrite-si-navrhy-studentov.html?split=1
Späť na Stavebníctvo aktuálne