K obnoveniu pláže Lido treba zmenu územného plánu. Mesto ju pripraví
17. 8. 2019 | 09:06
Asociácia bratislavských vodáckych klubov sa na magistrát hlavného mesta so štúdiou prírodného kúpaliska obrátila už v minulých rokoch. „Na to, aby sa mohol urobiť ďalší krok, musí niekto, a to musí byť primátor, iniciovať zmenu územného plánu,“ vysvetlil v marci 2018 prezident Asociácie bratislavských vodáckych klubov (ABVK) Vladimír Mišík.
Základným predpokladom realizácie projektu obnovy prírodného kúpaliska Lido je zmena územného plánu hlavného mesta. „Bratislava musí pripraviť legislatívnu zmenu v rámci územného plánu na to, aby bolo možné zrealizovať tento projekt,“ potvrdil M. Vallo.
Zmena územného plánu má zohľadniť celkové plány v území, ktoré počítajú s vybudovaním novej štvrte. Prírodné kúpalisko má byť jej súčasťou.
Nové Lido na pravom brehu Dunaja má ambíciu prepojiť Staré Mesto a Ružinov s Petržalkou. Územie má byť prepojené s mestom električkou a okrem rezidenčnej zložky majú byť jeho súčasťou aj kancelárie a objekty pre voľnočasové aktivity. Projekt by mali spolu realizovať developeri J&T Real Estate a HB Reavis.
Do dvoch rokov
Bratislavskí vodáci dostali od mesta v súvislosti s plánom obnoviť Lido súhlasné stanovisko vlani. Podľa V. Mišíka by sa územnoplánovacie zmeny mohli zrealizovať v horizonte dvoch rokov.
Rovnakú predstavu o realizovateľnosti zmeny územného plánu má aj Andrej Kovarík, splnomocnenec pre zeleň a životné prostredie z bratislavského magistrátu. Ten sa domnieva, že „prvky, ktoré sprístupnia brehy Dunaja formou revitalizácie, sa dajú zrealizovať v priebehu jedného až dvoch rokov“.
Prezident bratislavských vodáckych klubov dodal, že technická realizácia je nenáročná. „Aj čo sa týka financovania, realizácia je nenáročná. Prostriedky do jedného milióna eur by pokryli všetko, čo je potrebné na obnovu prírodného kúpaliska,“ uviedol V. Mišík.
Finančnú nenáročnosť odôvodňuje tým, že v prípade realizácie projektu by primárne išlo o odbagrovanie časti brehu. „Následná úprava okolia by sa mohla realizovať etapovito s výdatnou podporou občianskych združení,“ podotkol V. Mišík s tým, že na financovanie by sa mohli využiť napríklad aj eurofondy či súkromný investor.
Projektov, ktoré by sprístupnili brehy Dunaja, je podľa A. Kovaríka viac. „Zastrešujeme ich v rámci komplexného projektu Bratislavský dunajský park, na ktorom sa podieľali špičkoví odborníci z rôznych odvetví ochrany prírody, biológie, vodohospodárstva, vodných športov, ako aj z oblasti architektúry a urbanizmu. V rámci tohto projektu by sme radi pristúpili k obnove brehov všade tam, kde to je možné,“ ozrejmil.
„Chceme vstúpiť do územia, spriechodniť brehy Dunaja, aby ľudia vedeli prejsť popri brehu aj na tých miestach, kde to dnes zatiaľ možné nie je,“ spresnil A. Kovarík.
Lagúna v nábrežnom parku
O obnovu prírodného kúpaliska Lido je podľa Martina Mišíka, inžiniera pre vodné stavby, veľký záujem aj na strane bratislavskej verejnosti. „Voľakedy populárna pláž Lido zanikla koncom 70. rokov, pričom toto územie patrilo v tom čase k najnavštevovanejším v hlavnom meste. Je načase pláž obnoviť. Z pohľadu riečneho inžinierstva sú na to vhodné podmienky. Nič nebráni tomu, aby tu bol vstup ľudí k vode,“ konštatoval.
„Idea je taká, že smerom od Starého mosta bude mať nová lagúna podobu nábrežného parku, ktorý bude prispôsobený na rekreáciu a od Mosta Apollo bude toto územie prechádzať až do Sovieho lesa s obnoveným Ovsištským ramenom,“ naznačil.
Návrh pritom počíta so vznikom lagúny s dĺžkou 400 metrov a šírkou až 40 metrov, ktorá by bola od hlavného toku rieky oddelená. Podľa M. Mišíka je základným prvkom vodná plocha s príjemným štrkovým brehom. Ako ďalej uviedol, slúžiť by mala predovšetkým na kúpanie a iné vodné športy.
Lagúna Lido existovala na brehu Dunaja niekoľko desaťročí. Koncom 70. rokov minulého storočia zanikla po tom, čo vzniklo kamenné opevnenie a miesta na vykladanie a skladovanie štrku.
zdroj:Reality trend 17.8.2019
Späť na Stavebníctvo aktuálne